Jeden den Ivana Děnisoviče (rusky Один день Ивана Денисовича) je novela ruského autora Alexandra Solženicyna vydaná původně v listopadu 1962 v sovětském časopise Novyj Mir. Děj se odehrává v 50. letech v pracovním táboře.

STRUKTURA DÍLA – TEMATICKÝ PLÁN. Téma: Popis jednoho obyčejného dne v gulagu – trestaneckém táboře na Sibiři v 50. letech 20. století a vyprávění životního příběhu vězně Ivana Děnisoviče Šuchova. Popisuje životní podmínky v táboře, zimu, nedostatečné jídlo, vztahy s dozorci i spolubydlícími, opakované

Premena - Franz Kafka. Literárny druh: próza. Literárny útvar: poviedka. Miesto deja: Pražský byt Samsových. Téma: Premena Gregora Samsu na hrozný hmyz a jeho postupný fyzický a aj psychický úpadok. Hlavná idea: arogantný postoj ľudí (aj najbližších) k človeku, ktorý sa nejako odlišuje od spoločnosti. Autor tu poukazuje

Kniha Jeden deň Ivana Denisoviča Kniha je písaná ťažšie, vhodné pre skúseného čitateľa. Pred pár mesiacmi som knihu potreboval na seminárku do školy.
Osobnosť, ktorá toho zažila mnoho, no veľa o nej nevieme. Vendelín Javorka, na obale knihy ako Vendelín Michajlovič, bol významný slovenský misionár, ktorý desať rokov trpel v sovietskych koncentračných táboroch. On sám je však iba nepriamym odkazom na prózu známeho ruského spisovateľa Alexandra Solženicyna s názvom Jeden deň Ivana Denisoviča. Anton Lauček vo svojej
Počas jeho vládnutia došlo k zmierneniu cenzúry, boli vydané niektoré práce A. Solženicyna (Jeden deň Ivana Denisoviča) a B. Pasternaka (Doktor Živago), ktoré odsudzovali revolúciu alebo komunistický režim. Chruščov však nebol úspešný v riešení ekonomických problémov krajiny, najmä veľmi neefektívneho Jozef Gregor Tajovský Pastierča obsah: Jesenné prazdniny: JAN CHALUPKA: jeden den ivana denisovica: jozef horak detvan a janosikov poklad hlavna myslienka: Jan Smrek-psia balada: Jozef Horák Sitniansky vatrár obsah: jozef cíger hronský budkáčik a dubkáčik obsah: jana humenikova: jazykové prostriedky: Jozef gregor-Tajovský: Július Koupit Koupit eknihu. Námet dnes už legendárnej Solženicynovej novely Jeden deň Ivana Denisoviča vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 – 1951 a jej pôvodný názov znel Šč-854 – jeden deň jedného mukla. Henry Graham Greene (* 2. október 1904, Berkhamsted, grófstvo Hertfordshire, Spojené kráľovstvo – † 3. apríl 1991, Vevey, Švajčiarsko) bol britský spisovateľ, jeden z najvýznamnejších románopiscov 20. storočia. Písal tiež poviedky, eseje, divadelné hry, scenáre, literárne a filmové kritiky. Nejaký čas pracoval ako ea8RsTW.
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/870
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/76
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/162
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/991
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/625
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/74
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/2
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/580
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/803
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/331
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/269
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/567
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/272
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/597
  • h3fx5nzrzy.pages.dev/419
  • jeden deň ivana denisoviča obsah